To je jedno
Moc dlhé, aby to niekto čítal.
Ešte ma poznáte??
Ticho už bolo treba prerušiť. Drásalo uši.
Čierne okuliare namiesto ružových...
...pretože menej môže byť viac...pretože všetko záleží len od uhlu pohľadu...pretože toto je ten správny odtieň čiernoty...pretože možno vidím až na svoju dušu...
Čakám na zacelenie starých...(a je lepšie hodiť bolesť na papier)!
..len možno priznávam, že sa v ranách vŕtam sama...len možno chcem vedieť, že toto je chyba...a len možno budem radšej plná bolesti, pretože prázdnota chladí..
Zlomená/zlomené/zlomený
...lebo ma lepší nadpis nenapadol...lebo nevládzem rozmýšľať nad tým, čo napísať...lebo toto je to, čo cítim...lebo padám na dno a bolí to...
Priečka
Chcela som niečo poskladať, ale som nejaká .... znecitlivená. A tak to dopadlo tak, ako to dopadnúť muselo.
V čo veríte vy?
Úryvok z príbehu....
Básnička o citoch ...
(o tých mojich, no snáď nie som jediná....)
Moje terajšie pocity vo veršoch...
Mala som zaujímavý týždeň, no prinútil ma znova zájsť na tento blog a podeliť sa. Aj keď bude asi znova článok bez odozvi, no možno je to tak lepšie ...
Paríž, Brusel, Amsterdam... čo by ste volili ?
malý výlet spred začiatka prázdnin!!