Čakám na zacelenie starých...(a je lepšie hodiť bolesť na papier)!
08.01.2014 19:08:52
..len možno priznávam, že sa v ranách vŕtam sama...len možno chcem vedieť, že toto je chyba...a len možno budem radšej plná bolesti, pretože prázdnota chladí..
Ako každý, kto sa zranil, aj moja rana sa hojí. Je však na nič, že sa otvára s každým nádychom. Prepustí trochu bolesti na svetlo a potom chvíľu svrbí, akoby sa hojila. Už len čakám, kedy z rany ostane len jazva. No viac než predtým si uvedomuje, že aj stará jazva sa môže kedykoľvek ozvať. Dať vedieť, že aj ona sa stala. A nemám zabúdať, ako ľahko sa dá porezať. No nie o sklo, nie na ostrí noža. Nie na hrote špendlíka a ani nie na liste papiera. Ostrejšie než to všetko je totiž niečo, čo nevidíš a ani to nemôžeš chytiť. Preto je také zábavné, že práve to, z čoho vyžaruje najväčšie bezpečie, je zároveň tou najväčšou hrozbou, no nemám pravdu?
Komentáre
rezance