"Bola to náhoda?"
"Ja neverím na náhody."
"Tak potom osud."
"Ani v ten neverím."
"Tak čo to potom bolo?"
"Spojenie dvoch životov, či okolností, možno len nevedomosť..."
"Aký je smutný tvoj život." prerušila ho mierne sklamaným tónom.
"Bez viery v dačo aspoň trocha magické je svet chladným a opusteným miestom."
To stálo za zamyslenie: "Tak verím v pravdu."
S nebadaným úškrnom a skleslým výrazom na tvári zaznela odpoveď: "Tým horšie."
V čo veríte vy?
01.10.2013 20:51:38
Úryvok z príbehu....
Komentáre
pw