Promising Writer

Každým pádom som nabrala viac sily vstať. Stala som sa silnejšou, no aj napriek tomu sa teraz cítim hrozne slabá, opustená, zlomená. Akoby zo mňa niečo pomaly vyprchalo preč, až neostalo nič, len prázdnota. Až v prstoch na rukách pociťujem ako mi nimi prúdi smútok a strach. Trasú sa mi ruky. Stav som mala nedávno a to cez deň priamo v škole. No naučila som sa ako to potlačiť. Keď sa to ale prejaví je to silnejšie. Nedokážem myslieť na nič iné, než na slabosť a bezradnosť. A na to, že som len niekto, kto rád predstiera. Že je silný, že má talent, budúcnosť, či chuť sa smiať alebo žiť. JA momentálne neviem, čo všetko je len hra a čo tu naozaj je. Pretože teraz si pripadám byť zrazená až na svoje dno. Tento pád ma opäť posilní, no len ak vstanem. A to ja teraz nechcem, lebo neviem, či to zvládnem.